Tričko Antonio s logom ANTONIO 1912 - biele

Určenie: Pre mužov

Nie ste si istí veľkosťou? Ponúkame teraz aj predĺženú dobu výmeny (až do 9.1.) zadarmo. Viac informácií...

Pätnásť rokov.. Je pätnásťročný chlapec vlastne už takmer, alebo je to muž, ktorý je v mnohých ohľadoch ešte chlapcom? V mojom prípade bol rok 1912, keď som mal pätnásť, významný preto, že som si ujasnil, kadiaľ sa bude uberať môj život. K letectvu som inklinoval už odmala, s oteckom sme nevynechali jedinú príležitosť, kedy bolo možné sledovať okrídlené stoje, ako dobývajú oblohu. Ale definitívne som sa pre letectvo rozhodol - vtedy možno s mladickou naivitou -, keď zomrel jeden z mojich hrdinov, mladší z bratov Wrightovcov, Wilbur. Snáď som sa domnieval, že môžem "prevziať jeho pochodeň" a niesť ju ďalej.

Američania Orville a Wilbur Wrightovci sa narodili okolo polovice devätnásteho storočia. Akademické vzdelanie sa im vyhlo, ale o to viac boli zapálení do športu. Jazdili závodne na bicykli, milovali plachtenie a zároveň boli veľmi zruční. Ťažko sa teda čudovať, že akonáhle sa preslávili svojimi pokusmi v oblasti lietania, okamžite sa stali mojimi idolmi.

Začali tým, že postavili bicykel s krídlami a benzínovým motorom, ktorý ich poháňal, k čomu ich najskôr inšpirovala popularita cyklistiky. Američania tomuto športu okolo roku 1892 úplne prepadli. Obaja bratia, ktorí boli nielen vynikajúcimi cyklistami, ale aj mechanikmi, sa rozhodli, že v tomto odbore začnú podnikať. Predávali, opravovali, navrhovali a vyrábali svoj rad ručne postavených kolies. A boli dostatočne úspešní, aby mohli financovať vlastný letecký výskum.

Keď v roku 1896 zomrel nemecký priekopník letu Otto Lilienthal, bratia začali intenzívne študovať vtáčí let a Lilienthalove práce. Došli k presvedčeniu, že je možné, aby sa človek vzniesol k nebu, a rozhodli sa, že budú vykonávať vlastné pokusy v tejto oblasti. Boli úspešní - v decembri 1903 uskutočnili prvý voľný riadený let s lietadlom ťažším ako vzduch! V tom roku som mal šesť rokov a hltal som každú zmienku o podobných experimentoch. Z oboch bratov Wrightovcov mi bol bližší mladší Wilbur, najskôr preto, že aj keď sme rozhodne neboli rovesníkmi, mohol som sa s ním lepšie stotožniť. Predstavoval som si, že ho raz oslovím a on ma prizve k svojim odvážnym projektom. Že sa staneme priateľmi.. A tak si asi dokážete predstaviť, ako ma ako pätnásťročného chlapca s hlavou plnou snov ranila správa o jeho predčasnej smrti. V mojich očiach to bola navyše smrť nad inej zbytočná - nezomrel vznešene pri dobývaní oblohy, s tým by som sa možno ešte zmieril -, ale úplne prízemne, keď v roku 1912 podľahol brušnému týfusu.

Bol som zdrvený, ale súčasne môj život dostal jasný cieľ - budem nasledovníkom Wilbura Wrighta. Spojím sa s jeho bratom, a kto vie.. Ale aj keď Orville Wright vybudoval po roku 1916 letecké laboratórium a venoval sa výskumu v tejto oblasti, moje plány zmenila prvá svetová vojna a ja som sa v letectve vydal svojou cestou. Ale veľmi ma potešilo, keď som sa po rokoch dočítal, že 8. apríla 1930 získal Orville Wright prvú medailu Daniela Guggenheima, ocenenie za "veľké úspechy v letectve."